Laura Makšiová – Pán Boh si nevyberá pripravených ľudí.

Odkiaľ si sa o ETS dozvedela o ETS?

O ETS som sa dozvedela od študentky ETS Adri, s ktorou som sa v tom období priatelila. Študovala som v tom čase posledný rok bakalárskeho štúdia liečebnej pedagogiky na Univerzite Komenského v Bratislave a keďže sa moje vtedajšie štúdium prvého stupňa vysokej blížilo ku koncu, vnímala som, že môžem konečne splniť môj sen, misie. Mojou veľkou túžbou bolo už od útleho veku ísť na misiu a hlásať evanjeliu v zemiach, kde o Pánu Bohu nepočuli alebo kde im evanjelium nie je dostupné. Avšak predtým ako som chcela vykročiť na misiu, chcela som sa na to teoretickým aj praktickým spôsobom dostatočne pripraviť, vyzbrojiť. Rozhodovala som sa nad viacerými školami, ale nakoniec som sa rozhodla pre ETS v Prahe, kde som nakoniec študovala jeden rok na Black Bridge programe.

Prečo si si túto školu nakoniec vybrala?

ETS som si nakoniec vybrala z toho dôvodu, že druhá škola, nad ktorou som rozmýšľala ponúkala len praktické vzdelanie bez duchovného vedenia/rastu a bez teoretických vedomostí v oblastí štúdia Božieho slova. Pre mňa osobne bol duchovný rast veľmi dôležitou súčasťou, preto som sa rozhodla pre ETS. Chcela som byť obohatená a zakotvená ešte viacej v Božom slove a v tom, čo som túžila hlásať iným, porozumieť Božiemu slovu na inej úrovni a pripraviť svoje vnútro aj pomocou štúdia na ďalšie kroky.

Ako dlho si na ETS strávila?

Strávila som na ETS jeden rok v Black Bridge programe na odbore pastorácie. Bol to v niečom nesmierne náročný rok a veľmi intenzívny, plný skúšok, avšak v mnohom bol pre mňa nesmierne obohacujúci a požehnaným. Som určite vďačná za možnosť byť súčasťou roku na ETS a možnosti štúdia práve tam, pretože ma to mnohé naučilo.

V čom vidíš jedinečnosť ETS oproti iným podobným školám?

Jedinečnosť ETS vidím v tom, že oproti vysokej škole, na ktorej som študovala a momentálne študujem, je počet denných študentov omnoho menší, čo prispieva k tomu, aby mali medzi sebou študenti a vyučujúci blízke vzťahy. Pre mňa osobne bol čas na hodinách s niektorými vyučujúcimi naozaj úžasným a povzbudzujúcim. Mnohokrát som cítila rodinnú atmosféru a prijatie, či už to bolo na hodinách starého zákona Davidom Beňou, ktorý sa za nás pred každou hodinou modlil alebo Danou Staňkovou, ktorá nás naučila načúvať a pomocou nácviku rozhovorov dávať viac priestor druhým, umenšovať seba a učiť sa byť prijímajúcimi, empatickými a dobrými poslucháčmi, ktorých tak veľmi cirkev potrebuje.

Taktiež sme mali každý druhý pondelok ráno kaple, čo v sebe zahŕňalo ranné stíšenie, modlitby, chvály a krátke slovo pred začiatkom týždňa, ktorý nás čakal – tento čas bol pre mňa tiež nesmierne vzácnym, pretože nám to dávalo priestor dať čas Pánu Bohu a spoločne vykročiť v modlitbe do vecí, ktoré nás čakajú. Jednou z vecí, v ktorých vidím jedinečnosť je tiež možnosť bývať na ETS ako denný študent. Škola bola zároveň aj naším domovom, čo bolo niekedy v mnohom náročné, ale zároveň v určitom zmysle aj výhodou. Tým aké množstvo času sme spolu ako študenti strávili, nedávalo skoro možnosť nezblížiť sa a nemať blízke vzťahy. Vstávali sme spolu, jedli sme spolu, varili si spolu, študovali písmo po škole, pred hodinami, viedli nekonečné teologické diskusie, modlili sa, zdieľali, plakali, smiali sa a žili život. Som vďačná za ľudí a za to ako autenticky som mala možnosť spoznať ich, aj práve vďaka ETS a spoločnému bývaniu.

Keby si mala vyzdvihnúť jednu vec, čo ti škola dala, čo by to bolo?

Napadá ma množstvo vecí a je naozaj nesmierne náročné vybrať jednu. Ak by som mala povedať jednu jedinú vec tak by to asi bolo, uvedomenie toho, že Pán Boh si nevyberá dokonalých a pripravených ľudí na službu mnohokrát, ale práve nedokonalých, obyčajných hriešnikov, pred ktorými je dlhá cesta, avšak on dokáže uschopniť či už skrze svoje slovo, ľudí, ktorých nám dá do cesty, školu, cirkev, kurzy a iné. ETS bola pre mňa jednou z týchto vecí, ktoré mi v mnohom poukázala na určité veci, menila moje vnímanie, obrusovala ma, nastavovala zrkadlo, prijímala ma a v niečom vyzbrojovala. Celý rok som sa učila nie len počas hodín ale počas môjho celého roka na ETS, že Pán Boh je naozaj milostivý a je v tom s nami. Mnohým veciam nerozumieme a častokrát sa cítime ešte viac stratení ako predtým, v niečom to prekopáva naše základy, rozkladá našu vieru, spája, znovu buduje, napomína, usvedčuje, avšak na konci dňa povzbudzuje a pozdvihuje k tomu k čomu sme boli povolaní.

Stretla si sa v škole s niečím, čo ovplyvnilo tvoju ďalšiu cestu/službu/život?

Určite ETS niečím ovplyvnila moju cestu, avšak ohľadne služby/misie nie v tom zmysle, že by som sa pripravovala na misiu v zahraničí, aj keď je to stále mojou túžbou, ale práve teraz dokončujem štúdium na vysokej škole. Myslím si, že ETS ovplyvnila moju budúcu službu v cirkvi alebo kdekoľvek aj práve nahliadaním na písmo, jeho štúdiom a výkladom, taktiež k prístupe k ľuďom a praktickými radami ako komunikovať s ľuďmi, ako nahliadať na ich problémy/starosti, ako ich viesť a iné.

Je pre Slováka v niečom ťažké študovať v Čechách? Ako si to prekonala?

Pred štúdiom na ETS, som študovala rok na Karlovej univerzite, takže pre mňa to nebol veľký šok. Avšak v niečom je to určite iné a možno zložitejšie. Pre mňa osobne boli náročné praktické veci v čase choroby, kedy som zostávala sama na ETS a moja rodina bola vzdialená niekoľko stoviek kilometrov. Taktiež zborový život v mojom domovskom zbore, mi bol vzdialený, keďže som musela zostávať kvôli štúdiu a brigáde v Prahe. Je výhodou ak človek dokáže priebežne veci, ktoré sa učí istým spôsobom zúročovať v službe alebo slúžiť počas štúdia v zbore, a to pre mňa osobne bolo nesmierne náročné, keďže môj zbor bol na Slovensku a aj napriek tomu, že som v Prahe navštívila niekoľko zborov, tak som nenašla úplne svoje miesto. Avšak verím, že človek časom dokáže nájsť svoj ,,nový“ zbor a začleniť sa aj v Prahe alebo kdekoľvek.

Ptal se Miloš Poborský